EnglishPolishSlovak
EnglishPolishSlovak

Múzeum kysuckej dediny

Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica – zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami – stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa.

Ďalšie objekty sú z obcí Oščadnica – zrubový obytný dom s archivoltovým portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt Krčmy z Korne, zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.

Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina. Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovovými krížmi, predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia.

Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ) tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice (KOLŽ), ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v roku 1915 – 1918, kysuckej – z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej – z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo vybudovaním spojovacej trate z Erdútky do Chmúry. Po spojení dosiahla celková dĺžka KOLŽ vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zbytok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvozu vyťaženého dreva. Prevádzka na KOLŽ bola ukončená na konci roku 1971 z dôvodu jej zrušenia a okrem 8 km dlhého úseku Chmúra – Tanečník, v ktorom sa nachádzal cenný úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná. Pomocou úvraťového systému sa prekonávalo väčšie prevýšenie (217,69m) na pomerne krátkom úseku (vzdušná vzdialenosť 1500 m). Úvraťový systém HLÚŽ je jeden z dvoch, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe.

V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ, vrátane koľajových vozidiel do správy Kysucké múzeum v Čadci so zámerom jej funkčnej obnovy a nového spoločenského využitia formou múzejnej železnice v národopisnej expozícii. Popri rekonštrukcii 2,7 km dlhej časti trate v úseku Chmúra – Kubátkovia, ktorá sčasti prechádzala cez areál expozície v prírode, sa múzeum zameralo aj na doplnenie parku koľajových vozidiel. Po začatí prevádzky Múzea kysuckej dediny sa na zachovanej časti železnice uskutočňovali ukážkové jazdy historických vlakov. Po generálnej oprave trate v úseku Kubátkovia – Beskyd, zachovanej a funkčne obnovenej časti železnice, ktorá od roku 1991 nesie názov Historická lesná úvraťová železnica, začala od roku 1995 úradne povolená osobná doprava v úseku Kubátkovia – Chmúra – 1. úvrať, čím začala HLÚŽ plniť funkciu múzejnej železnice a stala sa samostatnou expozíciou Kysuckého múzea. Zachovaný úsek bývalej KOLŽ o dĺžke 8 km medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) s unikátnym úvraťovým systémom, bol ako technická pamiatka vyhlásený v roku 1991 za národnú kultúrnu pamiatku SR. V správe Kysuckého múzea je úsek od stanice Kubátkovia (0,0 km) po sedlo Beskydu (7,64 km), tj úsek ležiaci na území regionu Kysuce.